To je odkaz od Mareka Hladíka – venovaný všetkým, ktorým vesmír prekazil plány a neumožnil štartovať na vrcholnom bežeckom podujatí sezóny. Marek Hladík je bežec Bratislava Marathon Sport Club a už zopár rokov sa pohybuje na popredných priečkach výsledkových listín. Sezónu 2020 rozbehol dvomi osobnými rekordmi a titulmi vicemajstra SR – na 3000 m v hale a 10 km na ceste. Sezóna 2019 mu ale nevyšla úplne podľa predstáv. Zasiahol osud a Marek nemohol štartovať na bežeckých podujatiach, na ktoré sa dlhé mesiace pripravoval. Ako mnoho z nás teraz, aj keď z iného dôvodu 😊
Čo všetko Mareka postretlo v sezóne 2019? Ako sa motivuje behať na tak vysokej úrovni aj naďalej – a aj popri zamestnaní?
Marek, aká bola tvoja sezóna 2019?
„Minuloročná sezóna začala pre mňa podobne ako tento rok. Zabehol som si osobák na 3 km v hale a na polmaratóne v Bratislave. Potom som prechladol a neštartoval na MSR na dráhe na 10 km, o tri týždne neskôr som sa vytrápil na síce peknom, ale ťažkom polmaratóne v Karlových Varoch vo veľkom teple. Cez leto som natrénoval a nabral slušnú formu, čo potvrdzovali aj traťové rekordy na dedinských pretekoch pri Trnave.“
„V trojmesačnej príprave som nabehal cez 1600 km. Tešil som sa, že v Košiciach na MSR v maratóne sa mi podarí spraviť veľmi dobrý výsledok. Avšak 12 dní pred štartom ma začal bolieť zub. Po pár dňoch mi opuchlo ďasno a skončil som týždeň pred štartom na pohotovosti s vytrhnutým zubom, rozrezaným ďasnom a antibiotikami. Myslím, že tam som sa vzdal myšlienky bežať v Košiciach. Bol to zvláštny pocit. Na jednej strane som sa zbavil bolesti zubu, ale na druhej som bol frustrovaný, že môj cieľ na ktorý som sa dlho pripravoval sa pár dní pred štartom rozplynul. Snažil som sa nájsť rýchlo riešenie a veril som, že až tak to moju formu nezasiahlo a dokážem ešte spraviť dobrý výsledok. Rozhodol som sa pre polmaratón v Ljubljane, ktorý bol tri týždne po mojich problémoch. Nebežalo sa mi úplne dobre, už od začiatku, pre organizmus to bolo zrejme priskoro. Tak som to do konca roka už viac neskúšal a začal sa v tréningoch sústrediť na jarnú sezónu.“
Aké ponaučenie ti tieto skúsenosti priniesli?
„Odstupom času sa na to pozerám trochu inak. Tie tri mesiace prípravy boli najťažšie tréningové obdobie aké som zatiaľ mal a aj keď som sa nemohol postaviť na štart, verím, že ma to posunulo v mojej výkonnosti hore. Žiadny tréning nie je zbytočný, pokiaľ to človeka baví a má z toho radosť. Niektoré tréningy sa pre mňa stanú doslova legendárnymi a potom na ne spomínam ako na preteky.“
Ako sa motivuješ behať na tak vysokej úrovni aj naďalej – a aj popri zamestnaní? 🙂
„Mojou motiváciou je neustále sa zlepšovanie a napredovanie. Som ten súťaživý typ, čo musí vo všetkom vyhrať :). Beh mi popri mojej práci v kancelárií vyhovuje vo všetkých smeroch. Som vďaka nemu vonku, pobehám a poobjavujem rôzne miesta, je jednoduchý a spravodlivý.“
Čo by si poradil bežcom, ktorí možno zažívajú podobne kritické situácie?
„Poradil by som, že zdravie je najdôležitejšie. Po mojich skúsenostiach ako tá vyššie spomenutá, je podľa mňa rozumné doliečiť všetky zranenia, preležať vážnejšie ochorenia a nebehať napríklad na antibiotikách. Lebo si to môže človek len zhoršiť a už sa nemusí k ďalším tréningom ani dostať. Nič neutečie, pretekov je veľa a tak isto je veľa šancí zabehnúť si osobák o mesiac, alebo o rok. Zostať pozitívny, aj keď je to niekedy ťažké a mať radosť z tréningov.“
Autorka článku: Zuzana Durcová
