Nedovoľte vlastnej tvrdohlavosti, aby vám zničila sezónu
Natiahnutý sval či šľacha, podvrtnutý členok a únavová zlomenina sú ďalšie veľmi časté úrazy, s ktorými sa bežci stretávajú. Podobne, ako pri zdravotných problémoch, ktoré sme predstavili v predošlých článkoch, aj za vznik týchto je zodpovedná najmä nedostatočná rozcvička, zanedbanie strečingu a neprimeraná záťaž.
-
Natiahnutý sval
Takýto „terminus technicus“ v medicíne neexistuje. Buď ide o kŕč, alebo o natrhnutie až pretrhnutie svalu. Pričom už samotný kŕč je veľmi nepríjemný a bolestivý. Väčšinou trvá niekoľko desiatok sekúnd, niekedy aj zopár minút. Nie je nebezpečný a odznie pomerne rýchlo.
Natrhnutie svalu je už vážnejší problém. Prejaví sa výraznou pichavou bolesťou a opuchom s krvnými podliatinami, problematická je už aj pomalá chôdza a bolesť pretrváva i v pokoji. V tomto prípade je nevyhnutná návšteva lekára.
Príčiny:
- nedostatočná rozcvička pred a strečing po záťaži
- nadmerná únava, pretrénovanie
- podchladenie alebo prehriatie svalov
- nedostatok minerálnych látok
- nedostatočná regenerácia
Natiahnutie (kŕč) či natrhnutie svalu vznikajú často pri veľkej záťaži v krátkom časovom období (priveľké tréningové objemy), pri anaeróbnom tréningu (výbehy do kopcov, šprinty). Prevenciou sú odborne zostavené tréningové plány, dôkladná rozcvička a vhodná regenerácia.
-
-
Podvrtnutý členok
-
Pozná ho nejeden vyznávač behania v prírode. Stačí jeden nepredvídaný došľap do nerovnosti terénu, kedy sa noha v členkovom kĺbe vytočí viac, ako môžu tolerovať väzivá a samotný kĺb a je dobehané.
Za jednu z najhlavnejších príčin podvrtnutia lekári považujú stratu koncentrácie spôsobenej únavou, tmou alebo používaním slúchadiel pri behu. „Žiadne z preventívnych opatrení úplne nevylúči možnosť podvrtnutia, ale aspoň minimalizujú škody,“ radí MUDr. Jiří Funda.
Ako prevenciu bežcom v teréne odporúča fixáciu členka tejpingom, ortézou alebo používanie špeciálnych členkových tenisiek a to najmä počas nočných behov alebo v príliš rizikovom teréne.
„Ak sa nič nestane, prevencia bola účinná. Ak dôjde k úrazu, následky bývajú minimálne. Ak si bežec poraní nechránený členok, stratené sú nielen preteky, ale hneď viacero štartov a neraz celá časť sezóny,“ dodáva.
Prvá pomoc:
- okamžité schladenie ľadom alebo kryosprejom
- gél na vstrebávanie podliatín
- sťahujúca bandáž
- protizápalové lieky
- zdvihnutie končatiny nad úroveň srdca, aby sa odľahčilo jej prekrvenie
Liečba
Podvrtnutie I. stupňa (natiahnutie väzov) sa dá zvládnuť liečbou bez pevnej fixácie – ľadovaním, pokojom, odľahčením a protizápalovými liekmi. Doba nevyhnutného oddychu býva rôzna – po dvoch týždňoch sa dá začať s plávaním a bicyklom, po troch týždňoch je možný už aj beh so zatejpovaným členkom po rovnom povrchu.
Poranenia stupňa II a III (natrhnutie až úplné pretrhnutie väzov) sa liečia ortézou s postrannou výstužou, ktorá bráni postaveniu nohy do úrazovej pozície. Mäkká ortéza ako neoprén, drytex, textil bez výstuže a elastický obväz sú v tomto prípade nevhodné. Väzivový aparát sa hojí zhruba 6 týždňov, pričom existuje niekoľko možností urýchlenia.
„Jednou z nich je napríklad aplikácia kyseliny hyalurónovej. Pomáha vytvoriť priestorovú sieť v procese hojenia a skrátiť ho na tretinu. Hodí sa najmä v prípade podvrtnutia II. stupňa. Podobný efekt sa dá dosiahnuť aj aplikáciou plazmy (PRGF),“ tvrdí MUDr. Funda.
Enzýmoterapia účinkuje najmä vtedy, keď ju zranený začne užívať čo najskôr po úraze. Neskorší začiatok užívania enzýmov nemá až taký efekt.
Návrat k behaniu
Pri prvom a druhom stupni podvrtnutia je návrat možný najskôr o 3 – 4 týždne. Pri treťom stupni, kedy dochádza k úplnému pretrhnutiu väzov a je nevyhnutná operácia, býva návrat neskorší.
-
Únavové zlomeniny
Hovorí sa im aj zlomeniny z preťaženia či stresové zlomeniny. Vznikajú nadmernou a dlhodobou záťažou tkaniva v okolí kosti a kostnou prestavbou. Sila, ktorá pôsobí na kosť, ani nemusí byť veľká, stačí, že pôsobí opakovane a dlhodobo. Následne sa v kosti začnú vytvárať drobné praskliny, o čom bežec dlho vôbec netuší. Ak sa neliečia, dochádza k zlomenine.
U bežcov je to najmä v oblasti vonkajšieho členka, v predpriehlavkových kostiach, pätovej kosti a na dolnom konci píšťaly. Zriedkavo sa vyskytujú aj únavové zlomeniny v oblasti panvy.
Kosť pritom vôbec nemusí byť slabá, paradoxne u bežcov býva aj silnejšia, než u bežnej populácie. Napriek tomu ju dokáže preťaženie poškodiť. Problém postihuje bežcov na vrchole síl, teda najmä juniorov a dospelých. U seniorov sa objavuje zriedkavo.
Príznaky
Zlomeniny sa prejavujú nenápadnou, často postupne vznikajúcou bolesťou. Tá sa občas zmierni, ustúpi a opäť sa vracia s narastajúcou intenzitou. Niekedy býva postihnuté miesto bolestivé na pohmat a opuchnuté. Krvná podliatina sa objavuje málokedy. Diagnostika nebýva jednoduchá, lebo v počiatočných štádiách RTG nič neukáže. Niekedy snímok odhalí zlomeninu až v štádiu hojenia, keď na poškodenom mieste kosť vápenatie. Pri naďalej trvajúcej záťaži práve tu dochádza k úplnej fraktúre.
Čo je nadmerná záťaž?
Keďže každý človek je iný, každý má svoje vlastné limity, a teda nedá sa presne stanoviť hranica bezpečnej záťaže. Navyše, veľmi dôležitú úlohu aj tu zohráva kvalitná regenerácia. Ak po výkone chýba, riziko vzniku zlomeniny rastie. Kľúčovým je teda rozumne nastavený tréning iba s postupným zvyšovaním náročnosti a s primeranou regeneráciou.
Liečba
Vo väčšine prípadov sa liečba zaobíde bez fixácie. Nevyhnutný je pokojový režim najmenej na 6 až 10 týždňov, dopĺňanie vitamínov, enzýmov a vápnika a dôkladná rehabilitácia (vodoliečba, ultrazvuk, ionoforéza či laseroterapia).
Návrat k športovaniu musí byť pomalý, postupný a vhodné je úplne sa vzdať extrémnych tréningových dávok.
Zdroj: MUDr. Jiří Funda: Pohybový aparát, MUDr. Pavel Malovič: Bežec a zranenia, MUDr. Jiří Neumann
Foto: Shutterstock
