DomovTréningyKondičné testy nie sú len pre profesionálov
Tréningy

Kondičné testy nie sú len pre profesionálov

Pre koho je vhodné, aby absolvoval kondičné testy? Prečo je dobré poznať svoje tréningové zóny? Ako interpretovať výsledky a správne ich využiť v každodennom tréningu?

Kondičné testy vám dokážu poskytnúť množstvo dôležitých údajov, individuálnych pre váš organizmus. Pokiaľ im porozumiete a aplikujete ich do každodenného tréningu, vašu celú prípravu dokážete skvalitniť. 

kondičné testy sú pre každého

Pre koho je vhodné, aby absolvoval kondičné testy? 

Kondičné testy nie sú iba pre profesionálov. Každý bežec, začiatočník či pokročilý, ich môže absolvovať a z výsledkov čerpať informácie pre svoju prípravu. Odporúčané sú aj pre športovcov, ktorí dlhodobo výkonnostne stagnujú.

Na čo slúžia?

Kondičné testy zistia vašu momentálnu výkonnosť, vplyv tréningu na organizmus, vašu reakciu na záťaž a sú indikátorom vášho športového potenciálu. Výsledky pomôžu v zostavení tréningov a nastavení adekvátnej intenzity každej fázy prípravy tak, aby mala na organizmus požadovaný efekt. Budete vedieť presne v akých tempách, či v akej srdcovej frekvencii máte behať voľné výklusy, tempové behy či intervaly. Zabránite tak aj pretrénovaniu aj nedostatočnému trénovaniu a na štart pretekov sa postavíte vo vašej momentálnej vrcholovej forme.

kondičné testy

Testov existuje obrovské množstvo. Vytrvalostným športovcom odporúčame absolvovať spiroergometriu. Údaje zistené meraním sú komplexné a ľahko aplikovateľné do praxe.

Spiroergometria je vyšetrenie vytrvalosti stupňujúcou sa záťažou do subjektívneho maxima. Vykonáva sa na bežeckom páse alebo na bicyklovom trenažéri. Pozor na váš momentálny zdravotný stav. Je nutné vopred absolvovať lekársku prehliadku, ktorá vylúči prítomnosť zdravotných komplikácií. Testy sú totiž vykonávané do subjektívnej maximálnej záťaže. Dva dni pred testom odporúčame tréningové voľno, aby ste prišli oddýchnutí.

Aké údaje získate? 

Merajú sa tieto parametre: respiračné ukazovatele (spotreba kyslíka, výdaj CO2), cirkulačné ukazovatele (tlak krvi, pulzová frekvencia), ventilačné ukazovatele (frekvencia dýchania, minútová ventilácia, dychový objem) a metabolické ukazovatele (tvorba krvného laktátu, zmeny acidobázickej rovnováhy).

Zistíte aj hodnoty:

  • VO2 max = maximálna spotreba kyslíka. Schopnosť vášho tela pri vysokej záťaži prijať kyslík, dopraviť ho pracujúcim svalom a následne využiť.
  • ANP = anaeróbny prah. Anaeróbny znamená bez kyslíka, čiže taká záťaž pri ktorej telo využíva ako zdroj rýchlej energie cukry. Určí sa  srdcovou frekvenciou pri určitej bežeckej rýchlosti (v km/hod. alebo v min./km).
  • AP = aeróbny prah. Aeróbny, teda za prítomnosti kyslíka. Zdroj energie sú tuky a energia sa tvorí pomaly, postupne. AP sa definuje srdcovou frekvenciou + bežeckou rýchlosťou v km/hod. alebo min./km.
  • maxPF = maximálna pulzová frekvencia pri subjektívnej maximálnej záťaži organizmu. Teda – ako veľmi vám búši srdce keď bežíte nadoraz.

Všetky namerané údaje sú  pre vás a vaše telo individuálne!! 

Ako interpretovať výsledky a správne ich využiť pri každodennom tréningu? Odpovedá trénerka Romana Komarňanská

trénerka Romana Komarňanská

Ako interpretovať výsledky a správne ich využiť pri každodennom tréningu?

„Na základe zistených parametrov a ukazovateľov sa určia vaše tréningové zóny.

  • Regeneračná (prvá) zóna: veľmi nízka intenzita pohybu, pulzy na 50-60% maxima. Energia sa čerpá z tukov a tvorí sa pomaly, postupne. V tejto zóne beháte rozklus, výklus, medziklus medzi úsekmi intervalového tréningu, či druhú fázu tréningu. Regenerujete a nevyčerpávate organizmus.

 

  • Druhá zóna: pulzy na 70-80% maxima, zdroj energie sú tuky. Tréningom v druhej zóne sa rozvíja základná vytrvalosť. Beháte v nej počas prvej fázy tréningov, kedy telo privykáte na pravidelný pohyb, či vyšší objem kilometrov a vytrvalci všetky výklusy.

 

  • Tretia zóna: intenzita medzi aeróbnym a anaeróbnym prahom, energia bude tvorená zo sacharidov. V tejto zóne sú behané niektoré typy tempových špeciálnych tréningov.

 

  • Štvrtá zóna: AP, pulzová frekvencia 90% z maxima. Vysoká intenzita záťaže, laktát sa hromadí rýchlejšie, ako ho telo odbúrava. V tejto zóne makáte. Napríklad kratšie rýchle intervalové tréningy, kedy cítite tuhnutie svalstva, výrazne zvýšenú frekvenciu dýchania.

 

  • Piata zóna: výkon na úrovni VO2max.  Vyžaduje značnú kondíciu a mentálnu odolnosť. Aj pre trénovaných atlétov sa odporúča v tejto zóne max. 5 až 15 minút tréningu. “

Prečo je dobré poznať svoje tréningové zóny? 

Platí, že „pomaly ďalej zájdeš“, ale pokiaľ dlhodobo beháte vaše tréningy príliš pomaly, organizmus nedostáva adekvátne stimuly. Nezlepšíte sa. Premotivovanosť sa však tiež nevypláca. Ak začnete behať príliš rýchlo, príliš často a príliš veľa, hrozí vám zvýšené riziko vyhorenia a zranení. Absolvovanie kondičných testov pomôže trénerovi pri zostavovaní tréningov a nastavenia adekvátnej intenzity. Budete môcť behať s kľudným svedomím a vedomím, že robíte presne to, čo máte, aby ste sa dostali tam, kde chcete. V zdraví.

Športu zdar! 😊

Autor článku: Zuzana Durcová