DomovVÍŤAZIHistoricky prvá víťazka bratislavského maratónu 2006 – Andrea Berešová
VÍŤAZI

Historicky prvá víťazka bratislavského maratónu 2006 – Andrea Berešová

Aké to bolo vyhrať historicky prvý ročník znovuobnovenej tradície maratónskeho behu v Bratislave? Vieš o tom, že to bol práve tvoj triumf, ktorý inšpiroval riaditeľa podujatia, aby ťa zobral do organizačného tímu a pomohla si mu posunúť kvalitu podujatia?

Priznám sa, že absencia maratónu v Bratislave sa citeľne dotkla celej maratónskej rodiny a mňa ako rodáčky obzvlášť. Myslím si, že maratónsky sviatok do hlavného mesta patrí. Je prezentáciou krajiny, mesta, kultúry i športu ale najmä ľudí, ktorých spája. Som rada, že vďaka úsiliu viacerých športových nadšencov sa podarilo vrátiť mestu významné bežecké podujatie.

Ponuka p. Pukaloviča vstúpiť do organizačného tímu bratislavského maratónu ma úprimne potešila. Vycítila som, že dôvodom jeho pohnútky bola snaha eliminovať nováčikovské chybičky premiérového ročníka. Naviac prišla v čase, keď som zvažovala, akým smerom sa bude uberať moja profesionálna kariéra. Čo viac som si ako športovec telom i dušou mohla priať, ako pracovať  v prostredí  a pre ľudí, ktorí boli súčasťou môjho bohatého športového života.  S radosťou som ponuku prijala a usilovala sa prispieť svojimi poznatkami a skúsenosťami k skvalitneniu športovej zložky podujatia. Ak môj rukopis pocítili samotní bežci, ktorí boli pre mňa vždy prioritou, mala moja práca zmysel.

Pamätáš sa na pocity, ktoré si na štarte zažívala? Čo sa ti vrylo do pamäti?

Triumf na 1. ročníku bratislavského maratónu patrí v mojej zbierke k tým najcennejším. Prezentovať sa vo svojom rodnom meste, v kruhu najbližších, bolo pre mňa veľkou výzvou. Toto víťazstvo sa však nerodilo ľahko. Týždeň pred maratónom ma začal pobolievať zadný stehenný sval. Uvedomovala som si, že postaviť sa na štart s takýmto handicapom,  môže byť problém. Motivácia však bola veľká. Mala som príležitosť vyhrať maratón v Bratislave po druhýkrát. Preto som sa i napriek diskomfortu odhodlala bežať. Spočiatku to vcelku šlo, no na 30.km sa začalo zranenie ozývať. Bola som nútená výrazne zvoľniť tempo. Napokon sa mi podarilo zvíťaziť, no s časom 3:08:50 som spokojná nebola.  Patril k najslabším v mojej kariére. Radosť z víťazstva mi to však neubralo a zostali len pekné spomienky.

Andrea Berešová

Aký to bol pocit, keď si víťazne pretrhla cieľovú pásku na ČSOB BAM? Čo vtedy obvykle bežcovi prechádza hlavou?

Snom každého maratónca je prekonávať samého seba a posúvať hranice svojich možností. Sú to malé i veľké víťazstvá vykúpené veľkou drinou a sebazaprením. Kto raz okúsi pocit za maratónskou cieľovou páskou, navždy podľahne jeho pokušeniu. Neskutočná úľava spojená s úžasným pocitom víťazstva nad sebou samým sa stane každodennou potrebou. Ak sa k tomu pridruží i skvelý športový výkon,  človek zostane na maratóne závislý.

Taká bola i moja maratónska púť. Počas bohatej športovej kariéry mi bolo dopriate odbehnúť približne 90 maratónov. Patrila som k bežcom, ktorí nebehali maratóny pre „čiarky“ ale usilovali sa každý pretek okoreniť dobrým výsledkom. To sa mi z veľkej časti podarilo naplniť. Svedčia o tom stabilné výkony pod 3 hodiny i mnohé pódiové umiestnenia. Za svoje najväčšie víťazstvo však považujem to, že i napriek viacerým úskaliam som nevzdala ani jeden z nich.

Čo by si odkázala bežcom, ktorí sa už pripravujú na tohtoročný 15. jubilejným ročník ČSOB BAM 2020?

Neklaďte si nereálne ciele. Na štartovú čiaru sa stavajte vždy s rešpektom a pokorou. Prehnané úsilie a chyby „napáchané“ v prvej polovici trate sú nezvratné. Pamätajte si, že skutočný maratón sa začína až na 30 – 35. kilometri. Tam sa ukáže, kto je zrelým maratóncom.

Bežcov by určite potešila 1 najdôležitejšia rada, ktorá by pomohla aj tebe v časoch, keď si začínala.

Beh musí byť vašou vášňou. Mal by vám prinášať radosť a uspokojenie. Len tak budete schopní zvládať náročnú prípravu, ktorá je základným predpokladom posúvať sa bližšie k vytúženým métam. Na maratóne najviac bolí tréning. Samotný pretek je už len sladkou odmenou. Naučte sa počúvať svoje telo. V športe, v maratóne obzvlášť platí, že menej je niekedy viac.

Maratón patrí k disciplínam, ktoré kladú veľké nároky na fyzickú i duševnú pripravenosť. Venujte obom zložkám náležitú pozornosť. Navodzujte si v tréningu záťažové situácie korešpondujúce s pretekovým zaťažením. Vybudujte si pevné základy vašej nezdolnosti. Maratón vás dokonale preverí po všetkých stránkach.  Odhalí každú vašu slabinu. Nič vám neodpustí. Počas samotného behu si nesmiete ani náznakom pripustiť, že jestvuje možnosť zastaviť. Tým by ste dali šancu svojmu slabšiemu ja, aby vás porazilo, a to by bol začiatok vášho predčasného konca.

Odbehnúť maratón to chce mať silnú vôľu, trpezlivosť, byť maximálne disciplinovaný, cieľavedomý. Si taká aj v reálnom živote-mimo bežeckých tratí? Pomohol ti beh v určitých životných obdobiach/situáciách?

Maratón sa stal mojou životnou filozofiou. Naučil ma porozumieť sebe samej, čo mi umožňuje dokonale ovládať a riadiť svoje telo i myseľ. Vďaka týmto schopnostiam dokážem zvládať náročné situácie a za každých okolností vydolovať zo seba maximum. Je to benefit, ktorý neustále zúročujem nielen v športovom, ale i pracovnom a osobnom živote.

Aký je tvoj aktuálny stav k behaniu?

V súčasnosti som v behaní našla nový, no nemenej obohacujúci rozmer. Sledovanie stopiek som vymenila za kochanie sa nádhernou okolitou prírodou, tlkot srdca vystriedal šum lístia a tajuplné zvuky lesnej zvery. Behanie mi dodáva úžasnú energiu a obohacuje všetky moje zmysly. Je úžasným balzamom  na telo i dušu.