DomovTréningyBeh nás učí vytrvalosti a pri zranení to platí dvakrát
Tréningy

Beh nás učí vytrvalosti a pri zranení to platí dvakrát

V dnešnom pokračovaní „Keď to nejde podľa našich predstáv“ nám na otázky odpovedala bežkyňa a trénerka Romana Komarňanská. Nedávno si zlepšila osobné rekordy na polmaratónskej aj 10 kilometrovej trati a získala titul vicemajsterky Slovenska na 10 km. Tomu ale predchádzalo náročné dlhé obdobie, kedy bola Romča zranená a nemohla plnohodnotne trénovať. Čo bolo jej motiváciou pokračovať?

Romana Komarňanská

Romana Komarňanská je bežkyňa Bratislava Marathon Sport Club a jej hlavnou disciplínou je kráľovská disciplína atletiky – maratón. Behá pod vedením pána trénera Juraja Benčíka.

Romča si nedávno zabehla skvelé osobné rekordy – 1:17:56 na polmaratóne v Barcelone35:39 na Majcichovskej desiatke. Preteky v Majcichove boli zároveň aj Majstrovstvami Slovenska na 10 km a Romča obsadila 2. miesto. To všetko iba v rámci tréningovej prípravy na Viedenský maratón, ktorý bol ale kvôli pandémii Covid-19 zrušený.

Úspechom však predchádzalo náročné obdobie. Kvôli silnému zápalu plantárnej fascie nemohla plnohodnotne trénovať – po dobu takmer 2 rokov.

Romi, čo sa ti preháňalo hlavou počas ťažkého obdobia, keď si bola zranená?

„Keď som sa zranila, bola som nešťastná, smutná , že to prišlo v období, kedy som sa cítila bežecky dobre a začínala si viac veriť. V roku 2017 po trojmesačnej príprave s pánom Benčíkom som zabehla polmaratón vo Viedni za 1:19/37. A keď sme mali začať s poriadnou prípravou, tak som musela kvôli zranenej nohe absolvovať maratón vyšetrení a návštev mnohých lekárov. Veľmi zlé obdobie. Bolelo to nielen fyzicky, ale najmä psychicky. Po čase mi bolo úplne jedno, či budem behať alebo nebudem, mojim cieľom bolo normálne vstať z postele a plnohodnotne fungovať s tým, že viete normálne chodiť a nič Vás nebolí. Kto raz mal tento silný zápal, asi sa bude vedieť stotožniť s mojimi trápeniami a nepohodou.“

Čo bolo tvojou motiváciou sa na vytrvalostný beh nevykašlať?

„Pohyb, aj šport sú pre mňa neoddeliteľnou súčasťou. Je to môj život, životný štýl a vášeň zároveň. Preto som si zvolila aj vysokú školu tohto zamerania. V tomto období mi veľmi pomohli ľudia, ktorých trénujem, dostalo sa mi od nich veľkej podpory. Dokonca aj klub mi v týchto časoch veľmi pomohol. Keďže motiváciu som mala z ich strany veľkú, snažila som sa liečiť nohu ako to išlo a ako mi radili odborníci, aby som bola čo najskôr fit a mohla začať nanovo trénovať.“

Romana Komarňanská

Aké ponaučenia ti tvoje zranenie prinieslo? Čo by si poradilo bežcom, ktorí si prechádzajú podobnými trablami?

„K športu patria zranenia. Človek sa s tým musí zmieriť, keď už je takáto situácia a poradiť si s ňou. Ja som sa s tým ťažko vyrovnávala a asi ani moja psychická nepohoda k tomu úplne nepomáhala. Zranenia sú o tom, uvedomiť si, čo robím zle, čo som zanedbala, ako sa starám o svoje telo, akú mu dávam regeneráciu, výživu a ako k behu pristupujem ako k celku. Lebo šport je o detailoch a keď niečo zanedbáme, hneď to máme späť. Treba si dať záležať na liečbe, poradiť sa s viacerými odborníkmi, zaradiť veľa fyzio cvičení, posilňovacích a iných kompenzačných cvičení a starať sa o svoje chodidlá, ktoré potrebujeme nielen pri behu, ale pri každodennom živote. Hlavne to nevzdajte po neúspešných liečbach. Beh nás naučil vytrvalosti a trpezlivosti a pri zranení to platí možno aj dvakrát.“

Autorka článku: Zuzana Durcová